Víťazi súťaže – Janka a Lukáš

Luky a Janka

Víťazmi súťaže o rande fotenie sú Janka a Lukáš. Úžasný pár! Pre pár dňami sme vyhlásili valentínsku súťaž. Prišlo nám naozaj veľa nádherných príbehov, no keď som zbadala, že mi napísal muž, ostala som šokovaná, hoci som ten príbeh ešte nemala prečítaný. Stačilo mi však prečítať len pár úvodných slov a vedela som, že toto bude jasný víťaz. A aj sa tak stalo! Predstavujem Vám víťazný príbeh! V mene celého tímu GRATULUJEME!!!

LUKYHO MAIL 🙂

Ahoj. Áno, dobre vidíte, práve píše chlap. Volám sa Lukáš a chcem vyhrať Vašu súťaž, pre najúžasnejšiu ženu na svete- pre moju Janku (inak istotne čakajte mail aj od nej, nakoľko o vás neprestáva rozprávať, básniť a ukazovať mi aktuality na vašej stránke… samozrejme ani len netuší, že by som Vám mohol napísať aj ja, tak to proste skúšam, bolo by to pre ňu super prekvapko, kedže 9. februára to bude rok od našich zásnub, aj motyka môže vystreliť. Inak dúfam, že nebudem jediný chlap, ktorý napíše, ale to asi ostane len zbožným želaním 🙂

Mám opísať deň nášho zasnúbenia. No tu príde ďalší šok, nakoľko naše zasnúbenie nebolo nejako extra romantické.

Bolo to takto:

O zásnubách som premýšľal už dlhšie. S Jankou sme sa o svadbe bavili bežne, nebola to pre nás nejaká tabu téma… Len to bolo potrebné nejako zrealizovať… dopracovať sa k prsteňu… Bol som tuhý fajčiar a potreba kúpy prsteňa mi pomohla aspoň trošku obmädziť fajčenie, snažil som sa odopierať si cigarety, vždy keď som mal chuť fajčiť tak som si opakoval slová: „potrebuješ snubák“ a stále to isté dookola.

Predstavu o svadbe sme zhruba mali, čo a ako chceme… samozrejme bavili sme sa aj o zásnubách, lebo v tom období bolo na nete dosť veľa zásnubných videí… ale!… žiadne lupienky ruží, večere, sviečky, Vianoce, Silvester, narodeniny, meniny ani žiadne iné príležitosti ako oslavy alebo nejaké oficiality… no povedal som si ufff, to bude veselé. Čo vymyslieť? Po čase uvažovania som dostal nápad. Často sme si kupovali kinderká (aké detské-nech si myslí kto chce čo chce….) tak mi napadlo, že kúpim kinderko, opatrne rozbalím, horúcim nožom rozkrojím čokoládu a do kinderka vložím prsteň s návodom, kde by bola nakreslená ruka a vyznačený prstenník, na ktorý sa má prsteň dať a bolo by tam napísané „po obdržaní prsteňa odpovedať ÁNO!“ potom by som čokoládu spojil a bolo by super prekvapko a splnené všetky požiadavky a tak sme raz sedeli v jednom podniku, rozprávali sme sa a samozrejme vytiahol som kinderko. Janka ho rozbalila rozlúpla čokoládu, polovicu dala mne a otvárala kinderko, vybrala hračku a začala ju skladať… po chvíľke mi hovorí: „ Ty, to by bolo aké prekvapko, keby som otvorila kinderko a tam by bol prsteň…“ a samozrejme hovorila to s úsmevom na perách… ona sa usmievala a ja som vo vnútri pomaly plakal… taký úžasný plán to bol… no tak som so smutným výrazom tváre vyrukoval s pravdou von… hovorím, že presne tak som to chcel… neverila vlastným ušiam, myslela si, že si robím srandu, lebo to vraj vymyslela ona… ale keď som jej povedal aj detaily o tom ako som chcel otvoriť kinderko a urobiť ten návod tak pochopila… a začala sa ospravedlňovať… no čo už, je po pláne, vymýšlaj niečo iné… premýšľal som o novom postupe a pomaly som zháňal prsteň…

Zbehal som všetky zlatníctva, mám kamoša ktorý v zlatníctve pracuje, bol som aj u neho, ale nejako sa mi žiaden nepáčil. Bol som tak trošku zúfalý… nechcel som ju sklamať, nakoľko som vedel akú má predstavu o prsteni a iný som jej kúpiť nechcel 🙂 v zlatníctvach ma už poznali, každý druhý deň som otvoril dvere: „dobrý… máte niečo nové?“ nemali… teda repektíve mali, ale nie pre mňa…

Dni sa pomaličky míňali, ale prsteň som stále nemal… a tak pomaly prišiel február… a aj osudná sobota… nemal som žiaden plán ako ju požiadať o ruku, dokonca som ani nemal prsteň… tak ako som to urobil? Pravda je taká, že tá sobota nebola práve jej najlepším dňom, vlastne bol to veľmi zlý deň… no proste padla na ňu depka, ale poriadna… keďže spolu nebývame tak sme si len písali na nete… ale viete ako to je… stačí maličkosť a už je na svete hádka a zbytočné nervy… tak sme sa nejako pochytili až sme obaja odišli z netu… no vďačím svojej povahe, že som, aký som… nedalo mi aby som sa s ňou neudobril, aby sme si všetko nevysvetlili a už vôbec som nechcel , aby sme boli pohádaní… a vtedy mi to napadlo… dnes to musím urobiť.. zavolal som kamošovi zo zlatníctva, či by pre mňa niečo urobil… povedal, že jasné a opýtal sa čo potrebujem… tak som mu povedal, že mu chcem práve teraz urobiť tržbu, že potrebujem prsteň… obliekol som sa a stretli sme pred zlatníctvom… keď som vošiel do vnútra, hneď som začal nejaký hľadať… trvalo mi asi 2 minúty a už som odchádzal s prsteňom (keď sa chce tak sa všetko dá 🙂 )

Luky a Janka

Prsteň som mal vo vrecku bundy a spokojne som išiel domov… prihlásil som sa na net, Janka tam bola, opäť sme si trošku písali a opäť hádka… hovoril som si len vydrž, večer keď pojde na prechádzku so psom tak si ju počkám a vybalím to na ňu… po hádke sme opäť odišli z netu… asi po hodine mi zazvonil mobil… sms… „môžeš na 3 minútky zbehnúť dole?“… telefón nestihol zhasnúť a už som bol prezlečený… trošku sme sa rozprávali a potom som ju chcel odprevadiť domov, ale ona nechcela… prekvapenie – opäť hádka  a tak sme sa od seba pobrali domov… celý čas keď som od nej odchádzal som si vo vnútri opakoval, že mám vo vrecku prsteň… po chvíľke mi to nedalo, otočil som sa a rozbehol sa za ňou… trošku sme sa opäť rozprávali… uvedomili sme si, že hádky sú v našom živote zbytočnosťou a tak sa mi ju podarilo odprevadiť až skoro domov… keď sme boli neďaleko jej vchodu tak som sa jej opýtal, či chce dôkaz mojej lásky… (inak bola poriadna zima a husto snežilo tak sme boli obaja trochu premrznutí….) povedala, že áno… neďaleko jej vchodu je park tak som ju poprosil, aby sme šli tam… keď sme došli na miesto postavil som sa pred ňu a povedal jej, že ju milujem celým svojím srdcom, v každej jednej situácii, za každých okolností a takú aká je aj s jej náladami, keď sa usmieva, aj keď plače, keď je šťastná, keď je smutná… je mojím najväčším a jediným šťastím a preto práve v dnešný deň som sa rozhodol dokázať jej svoje slová… vytiahol som krabičku z vrecka a otvoril ju so slovami: „Janka chceš sa za mňa vydať?“ najprv si myslela že to nemyslím vážne ale po chvíľke pochopila 🙂 samozrejme, že odpoveď bola ÁNO! Inak odporúčanie pre všetkých mužov! Hovorí sa, že so žiadosťou o ruku by sme mali svojej drahej polovičke vyraziť dych! chlapi!!! o ruku žiadajte hlavne v zime, lebo vtedy naozaj môžete vidieť ako svojej drahej naozaj dych vyrazíte 🙂 ja som to zažil… normálne závan zmrznutého dychu na mňa vyletel, najkrajší pocit na svete páni 🙂

A od toho sobotného februára sa pomaličky chystáme na náš ďalší veľký deň, kedy by sme obaja chceli spoločne vyraziť dych hosťom na našej svadbe, tým aká bude úžasná!

A aj keby sme nevyhrali to fotenie, tak ani nevadí, my dvaja s Jankou sme už vyhrali tak či tak!

Luky a Janka

Miška

Miška

Veľké AHOJ patrí všetkým svadobným maniačkám, obdivovateľkám krásnych šiat, romantičkám a budúcim nevestám. Mojim cieľom je Vám prinášať novinky zo sveta svadieb, predstaviť Vám módnych návrhárov, trendy vo výzdobách, ukážem Vám ako ozvláštniť Váš deň D alebo ako ušetriť a vyrobiť si niektoré drobnosti vlastnoručne. :)

Pridaj komentár