Mama neplač, veď som už dospelá

Mama neplač, veď som už dospelá

 

Vzťah medzi mamou a dcérou býva v mnohých prípadoch viac než silný. Vytvorí sa medzi nimi akési puto, ktoré rokmi prerastá do väčšej a väčšej neodlučiteľnosti. Spoločne všetko prežívajú, radia si, zdieľajú všetky významnejšie či menej významné obdobia a okamihy svojho života. 

 

Všetkého veľa škodí

 

Spočiatku triviálne zdanie môže viesť k ozajstne náročnej situácii. Nepremožiteľné puto medzi mamou a dcérou nemusí vždy páchať dobrotu. Nie nadarmo sa vraví, že všetko veľa škodí. 

Aj v prípade tohto vzťahu je potrebné brať do úvahy vlastný názor, záujmy, smerovanie a cestu, ktorá sa raz rozdelí. Iste, na podpore, láske a záujme sa nič nemení, základom dobre fungujúceho vzťahu je však rešpektovanie a vzájomná úcta.

 

Odísť z hniezda

 

Mamy si mnohokrát nepripúšťajú, že jedného dňa ich dcéry odídu z hniezda. Áno, dcéry, ktoré vychovali, ktoré im pomáhali variť obľúbené jedlá, ktoré piekli vianočné zákusky a ozdobovali stromček. Dcéry, ktoré sa starali o mladšieho súrodenca. Dcéry, ktorým zapletali vrkoče a vyberali šaty. Dcéry, ktorým dávali rady pri výbere školy či partnera. 

Hoci prijať realitu môže pre mamu znamenať množstvo sebazaprenia a veľkej ľútosti, ide o prirodzený sled života, ktorý si je nutné čím skôr uvedomiť. Dokážete sa tak vyhnúť ťažkému obdobiu, ktoré pre vás môže predstavovať samotné odsťahovanie dcéry z domu, či začiatok jej nového života s rodinou, ktorú si založí. Nezabúdajte, že neustále tvoríte silný celok – rodinu, ktorá drží spolu, praje si, chápe a podporuje sa.

Nezabúdajte na autenticitu

 

Mamy sa snažia svoje dcéry priučiť všetkému, čo budú vo svojom živote potrebovať. Od varenia, cez pečenie, upratovanie, hospodárenie, starostlivosť o svoje deti či samotné fungovanie v domácnosti. Vidia sa vo svojich dcérach – sú ich obrazom, ktorý chcú čo najviac priblížiť sami sebe. 

Nevedno zabúdať, že i dcéry chcú byť jedinečné, a napriek všetkým prevzatým radám, učeniu či zvykom sú autentické, čo sa nie vždy presne musí zhodovať s presnými predstavami tej ktorej mamy. 

 

Malá veľká dcéra

 

Na druhej strane môže byť tiež mame ľúto, že malá dcéra, ktorá žila po boku mamy, odišla z domu a žije si svoj vlastný život. Mama ostane v momente na všetko sama, čo však nie je úplná pravda. Iste, mnoho činnosti padne na ňu, ale dôležité je si uvedomiť, že raz nadíde čas osamostatnenia a založenia si vlastnej rodiny. 

Čím skôr si mama uvedomí túto skutočnosť, tým prijateľnejší a jednoduchší bude pre ňu celý proces. Nezapierame však, že to bude ľahké, keďže my ženy sme citlivejšie, vnímavejšie, všetko intenzívnejšie prežívame, čo súvisí s častejším a viditeľnejším prejavovaním (silných) emócií.

Skús mi veriť

 

Popri všetkom majú mamy obavy, či sa ich dcéry dokážu o všetko postarať a v momente prevziať na seba všetky povinnosti ženy – mamy a manželky. Strach a obavy sú namieste, ale zároveň by si mali uvedomiť, že každý akosi začínal, musel si nájsť vlastný spôsob, smerovanie a cestu, čo nemusí byť iste jednoduché, ale práve s pomocou a povzbudením mamy zvládnu nemožné. 

 

Základom je však dôvera, ktorá nie je samozrejmá a podlieha snahe nechať človeku voľnú ruku. Veriť v silu a správnosť svojej výchovy, ktorá nebola iste márna a opätovne sa prejaví aj v tomto smere. 

Preto mamy, skúste dcéram veriť, zbytočne netrúchliť, netrápiť sa, nemať prílišné obavy, ktoré nikam nevedú. Naopak, dcéry môžu spochybniť a viesť k podceňovaniu či ustráchanému spôsobu života. Nechajte ich vykročiť cestou, ktorú si vybrali, dôverujte ich činom a rozhodnutiam.

Mami, neodchádzam

 

Mamy zvyknú odchod dcéry z domu spojený so sobášom vnímať niekedy priam tragicky. Pritom ide o akýsi predvídateľný a očakávaný krok v ich živote.

Nevnímajte to smutne a netrúchlite. Hoci dcéra odchádza, nie celkom a úplne. Vyroniť slzu nie je zlé, ale žalostiť, že vám odchádza, nemusí pôsobiť podporne, ba naopak. Preto nezabúdajte na vzájomnú blízkosť, ktorá sa nekončí odchodom dcéry z domu.  

Zuzana Wagnerová