Svadba uprostred zimy – neobvyklá krása
Mária s Michalom mali svadbu naplánovanú v septembri, avšak, kvôli rodinnej situácii ju museli presunúť. Neplánovaná zimná svadba však nakoniec dopadla nad ich očakávania. Mnoho záležitosti bolo dokonca jednoduchších, povedala nám Mária.
22. januára ste si povedali svoje áno vo Farskom kostole sv. Kríža v Považanoch. Prialo vám zimné počasie?
Odkedy sme si určili termín svadby v zime, povedala som si, že by bolo super, keby nám v deň svadby nasnežilo. Viac som už na to nemyslela, asi týždeň pred svadbou som si pozrela počasie, mal byť 1. stupeň a slnečno. Hovorím si, fajn, lepšie ako keby malo pršať. Poobede, deň pred svadbou, snežilo, ale sneh sa neudržal. Ráno som vstávala 5:20 k vizážistke, keď som otvorila dvere von, bolo nasnežené ako v rozprávke. Neskutočne som sa z toho tešila. Takže počasie bolo vysnívané.
Odkedy sa poznáte s terajším manželom? Randili ste spolu dlho?
Spoznali sme sa na internáte v Trenčíne ešte na strednej škole, kde sme obidvaja bývali. Spojil nás v podstate šport, keďže ja som tam bývala kvôli spoločenskému tancu a Miško kvôli futbalu.
Začnime však pekne po poriadku. Svadbu v zime ste plánovali už dávno predtým alebo vás k múru pritlačila pandemická situácia?
Svadbu v zime sme vôbec neplánovali. Pôvodne mala byť na začiatku septembra, ale v rodine sa nám stala smutná udalosť, a preto sme sa rozhodli svadbu odložiť na neurčito.
A vôbec, ako veľmi náročné bolo plánovanie svadby v rámci pretrvávajúcej pandemickej situácie?
Keby bola svadba v pôvodnom termíne, bola by veľká, s približne 100 ľuďmi. Keďže sme pôvodný termín zrušili, rozhodovali sme sa, na kedy ju preložíme. Zhodli sme sa v tom, že rok sa nám už čakať nechce, preto sme sa aj napriek pandemickej situácii rozhodli pre zimnú svadbu. Plánovať sa veľmi nedalo, ale povedali sme si buď alebo. A boli sme rozhodnutí, že ak aj bude lockdown, zoberieme sa iba so svedkami v kruhu rodičov a súrodencov a v lete spravíme párty so všetkými.
Šlo zrejme o menšiu svadbu, ak sa bavíme o počte hostí...
Presne tak. Svadba bola menšia, mali sme pri sebe iba najbližšiu rodinu. Ale myslím, že všetci zúčastnení sme si to užili naplno.
Vedeli ste si vôbec predstaviť svadbu v zime?
Ako som už povedala, neplánovali sme to. Počas hľadania termínu ma lákala predstava spraviť to inak. A keďže väčšina ľudí sa berie skôr v teplejších mesiacoch, asi ťažko by sme hľadali takýto náhradný termín, kde by sme zladili všetkých dodávateľov. Takto som si bola viac-menej istá, že naši dodávatelia budú mať zimný termín voľný. Takisto sme túto zimu začali s otužovaním, tak sme si povedali, že možno nám zima až tak prekážať nebude.
Čo bolo v rámci príprav možno náročnejšie v porovnaní s letným obdobím?
Mne sa zdalo všetko jednoduchšie. Keďže sme do poslednej chvíle nevedeli, aké budú v danom týždni opatrenia, bolo to trošku stresujúce a všetky detaily sme riešili až v daný týždeň svadby. Rezervované bolo všetko v predstihu, ale finálne doťuknutie všetkého sme riešili naozaj posledný týždeň. Bolo to náročné, ale všetko pekne vyšlo. Vybrali sme si tých najlepších dodávateľov, a aj napriek náhlemu zrušeniu pôvodného termínu (nie z dôvodu pandemickej situácie) boli všetci maximálne tolerantní, chápali našu situáciu a nemali problém s presunutím termínu. Pre mňa bolo náročné to, že som do poslednej chvíle nevedela, aké budú opatrenia, a teda nemohla som si niektoré veci dopredu naplánovať. Ale nechala som to plynúť a riešili sme to, ako sa hovorí, za pochodu.
Podriadiť chladnejšiemu počasiu ste bezpochyby museli aj svadobné šaty. Ako ste si vyberali?
Moje pôvodné šaty boli celkom odhalené, keďže pôvodný termín bol 4.septembra. Keď sme termín zmenili na január, nevedela som, čo spravím. Šaty som meniť nechcela, ale vedela som, že mi v nich bude zima. No bola to láska na prvý pohľad, tak ako pri manželovi, aj pri týchto šatách. Pani majiteľka zo salónu odkiaľ som mala šaty požičané bola veľmi ochotná, milá, vedela poradiť a spolu sme sa zhodli na tom, že šaty necháme, len im došijeme rukávy. Ja som mala svoje vysnívané šaty, ktoré sa iba upravili na zimnú verziu.
Boli ste v rámci vášho celkového svadobného dresscodu ešte nejako špeciálne vybavená?
V kostole som mala biely kabátik a zimné topánky. Žiadne iné zimné doplnky som nemala. Chcela som si dať zateplené legíny pod šaty, ale nakoniec som sa rozhodla iba pre silónky. A dobre som spravila, pretože sama tomu nemôžem uveriť, ale celý deň mi bolo naozaj teplo (okrem fotenia). Neviem, či ma, ako sa hovorí, hriala láska, ale asi by som vydržala aj bez toho kabátika, minimálne v kostole určite.
Ladili ste nejako špeciálne v tomto zmysle aj svadobnú výzdobu?
Výzdoba zostala pôvodná – základ bol eukalyptus, doplnený bledými kvetmi, vychádzali sme z nášho oznámenia, takže výzdobu sme preto nemenili.
Prispôsobili ste zimnému obdobiu aj vaše celkové menu?
Menu zostalo tiež pôvodné. V septembri sme rozmýšľali nad zmrzlinou, ale v januári by nás asi hostia vysmiali.
Rôzne súčasti svadby sa konajú v exteriéri. Predpokladám, že väčšinu častí svadby ste trávili vonku...
Áno, odobierka aj gratulácie po obrade prebiehali vonku. Vítanie pred sálou malo byť tiež vonku, ale to sme nakoniec presunuli dovnútra, lebo všetkým bola zima. Ako som hovorila, mne bolo teplo, ale naopak, môj manžel bol studený ako ľad. Vymenili sme si to, lebo v bežné dni som ja zamrznutá a jemu býva teplo.
Avšak, práve fotenie muselo byť vonku čarokrásne a nezabudnuteľné. Iste, mrzli ste, ale fotky budú stáť za to. Ako to hodnotíte?
Rozhodne, fotiek sa už nevieme dočkať. Počasie bolo ako z rozprávky – nasnežené a do toho ešte svietilo slniečko. Naozaj sa tešíme na výsledok.
Kontrast bielych šiat v prírode odetej do biela je zrejme ťažšie vytvoriť. Kde ste sa fotili?
Keďže fotenie sme sa rozhodli mať v deň svadby, museli sme fotiť niekde v blízkosti, aby sme všetko stíhali. Ešte deň pred svadbou sme hovorili, že chceme fotky v snehu, ten však nebol, preto sme rozmýšľali, že vybehneme za snehom na Javorinu. No do rána nasnežilo a my sme mali sneh v podstate všade, preto Haluzice.
Ako prebiehalo fotenie? Mali ste pripravené nápady vopred?
Nápady sme nemali, všetko sme nechali na odborníkov.
Podpísali sa mínusové teploty pod rýchlu improvizáciu pri fotení?
Fotenie bolo v podstate veľmi rýchle. Zažili sme aj nepríjemné momenty, keď zafúkalo, ale boli sme pripravení. Očakávali sme, že to bude horšie a hlavne dlhšie.
Navodilo však chladné počasie aj pozitívnu náladu alebo skôr nervozitu?
Nervózni sme neboli, nemali sme byť z čoho. Luky nás vždy nasmeroval, kde a ako sa máme postaviť, čo máme robiť, skôr to bolo zábavné, uvoľnené a my sme si to užili. Mala som so sebou dve kamarátky, to bolo najlepšie rozhodnutie, pretože mi počas fotenia pomáhali, držali kyticu, závoj, kabátik. Aj vďaka nim to bolo omnoho rýchlejšie.
Pri samotnej svadbe – oslave sa však mnohí potrebujú pri tancovaní schladiť. V tomto ste mnohým zahrali na strunu, keďže vonku riadne mrzlo...
Presne tak, keď sa chcel niekto schladiť, stačilo vyjsť na 5 sekúnd von.
Bolo súčasťou vašej svadby niečo neobvyklé, čím by ste možno radi ostatné páry inšpirovali?
Nič neobvyklé sme nemali, bola to klasická svadba, akurát kvôli opatreniam v menšom počte. Jediné, čo by som asi odporučila, bolo fotenie s prskavkami, kedy sme sa všetci obliekli a išli fotiť von. Bolo to počas tancovania a myslím, že všetkým padlo vhod sa takto trošku schladiť.
Rozhodli by ste sa opäť pre svadbu v zime?
Určite áno.
Aké je vaše odporúčanie pre páry, ktoré sa plánujú vziať v zime?
Nech do toho určite idú! Stojí to za to. Hoci sme svadbu v zime neplánovali, teraz si to už inak ani neviem predstaviť. Je to netradičné a výnimočné. Odporúčam sa hlavne teplo obliecť, a keď vás bude hriať láska, možno aj budete radi, že je vonku zima.
